reklama

Iracký Kurdistan, región neobmedzených investičných možností

V Decembri 2012 sa na Slovensku uskutočnila veľmi významná udalosť, ktorú však väčšina z nás  prehliadla a len zbezne informovali o tejto novine podobne ako aj naši najvyšších politických predstavitelia jej tiež nevenovali pozornosť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Autor: Peter Matay

O Autorovi: Pracujem ako asistent audítora v audítorskej firme FTM AUDIT.

V Decembri 2012 sa na Slovensku uskutočnila veľmi významná udalosť, ktorú však väčšina z nás prehliadla a len zbezne informovali o tejto novine podobne ako aj naši najvyšších politických predstavitelia jej tiež nevenovali pozornosť.

Na Slovensko zavítala historicky prvá delegácia z Irackého Kurdistanu, jednej z najhorúcejších destinácii pre investície, rozvoj a obchod. Krajina s neuveriteľnými možnosťami, dopytom a peňažnými zdrojmi môže byť východiskom pre Slovenský trh, kde v súčasnosti prevláda "neúprosný súboj" o zmenšujúce sa zdroje. Táto zóna na prvý pohľad pripomína našu nedávnu minulosti po páde komunizmu, kedy podniky rástli a konkurenčný boj sa obmedzoval na gentlemanské výmeny a podania rúk.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Delegácia bola vedená Ministrom Herisom Muharamom, riaditeľom Kurdistan Investment Board, ktorý pricestoval na svoju historicky prvú návštevu Slovenska a Rakúska, aby prezentoval investičné príležitosti a nadviazal kontakty. Minister sa stretol so zástupcami Slovenského ministerstva hospodárstva, ministerstva zahraničných vecí, s riaditeľom SARIA a s generálnym sekretárom Obchodnej a priemyselnej komory.

Generálna riaditeľka sekcie Dagmar Repčeková zo Slovenského ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí vrelo privítala delegáciu a prejavila záujem o to, aby Slovenska vláda zlepšila ekonomické vzťahy medzi Kurdským regiónom a Irakom. Diskutovalo sa o tiež honorárnom konzuláte v Erbile.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj ked Irak vzbuduje zaujem a vela ludi povie ze Irak moze byt zaujimava destinacia v skutocnosti si ludia myslia -- "urcite je to nebezpecne", "to je len pre dobrodruhov" alebo "boli tu dáky Kurdi".

Málokto si uvedomil historickú a strategickú dôležitosť Irackého Kurdistanu.

Ide o poloautonomny region, na území ktorej sa nachádzajú jedny z posledných najväčších, ešte nedotknutých a lacných zásob ropy a zemného plynu. V súčasnosti sa ocitla na „hľadáčiku“ každej ropnej spoločnosti. Investujú tam Rothschildovci a Česká exportná banka ponúka úvery energetickym a ropnym spolocnostiam. Kurdistan potrebuje vybudovať cesty, priehrady, inovovať poľnohospodárstvo. Obrovskú príležitosť majú banky, poisťovne, IT firmy, PR agentúry, reklamne agentúry, internet security, SAP. Krajina potrebuje množstvo kvalitných inžinierov, architektov atď.... "Títo Kurdi" sedia na jednom z najväčších nálezísk ropy a zemného plynu na svete a bude už neskoro, keď to po niekoľkých rokoch Slovensko a slovenské firmy zistia. Iracký Kurdistan bude vtedy známy po celom svete a celý svet mu bude klopať na dvere. Namiesto toho teraz tento pokorný národ klope na dvere Slovensku...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pre Slovákov je Kurdistan otvorený, nepotrebujete žiadne víza. Stačí si sadnúť do lietadla na letisku vo Viedni a za 3,5 hodiny, priamim letom operovanym Austrian Airlines, ste už v najstaršom a stále obývanom meste sveta - Erbile.

Tento de-fakto semi-autonomný región je len o niečo menší ako Slovensko. Má približne rovnaký počet obyvateľov ako my a čo je najdôležitejšie - je jednou z mála bezpečných zón v Iraku.

KTO SÚ KURDI?

Kurdi sú najväčšia etnická skupina na zemi, ktorá nemá vlastný štát. Toto etnické zoskupenie žije na území severného Iraku, juhovýchodného Turecka, severozápadného Iránu a severovýchodnej Sýrie. Nikto presne nevie koľko Kurdov vlastne na týchto územiach žije, pretože žiadna z krajín ich nechce oficiálne uznať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odhaduje sa že je ich 25 miliónov. Najviac Kurdov žije v Turecku 11-18.6 milióna, Iráne 6.5 -7.9 milióna, Iraku 4.5 - 6.2 milióna a Sýrii 1.75 - 2.2 milióna. Kurdi sú väčšinou sunnitský moslimovia, avšak nacionalizmus je u nich silnejší ako náboženské cítenie. Kurdi vždy túžili po vlastnom štáte.

Kvôli prenasledovaniu a neustálym bojom vznikla v zahraničí silná Kurdská diaspóra. Najviac etnických Kurdov žije v Nemecku 750 000, Francúzsku 135 000, Švédsku 90 000, UK 90 000, Holandsku 75 000.

Kurdov treba rozdeliť tiež po lingvistickej stránke, pretože nie všetci hovoria tým istým jazykom. Na severe je prevažne Kurmanji dialeckt a na juhu a východe Sorana dialekt. Veľa ľudí pokladá Kurdov za homogénnu teroristickú skupinu, ktorá je zodpovedná za mnohé bombové a teroristické útoky. V skutočnosti treba byť veľmi opatrný ohľadom tohto tvrdenia. Je pravdou, že Turecký Kurdi a najmä Strana Pracujúcich PKK pod vedením, Abdullaha Ocalana, bola spoluzodpovedná za krvavý konflikt medzi PKK (Tureckými Kurdmi) a Turkami, ktorý si od roku 1984 vyžiadal skoro 40 000 životov. Stoja tiež za nedávnym bombovým útokom v Paríži, a za mnohými ďalšími teroristickými útokmi. (Len pre doplnenie, aj Abdullah Ocalan nedávno vyhlásil prímerie medzi PKK a Tureckom, ktoré je pokusom o ukončenie tohto mnoho ročného konfliktu).

Obrázok blogu

Je preto chybou pokladať všetkých Kurdov za teroristov. Irackí Kurdi neboli nikdy zodpovední za bombové útoky v Európe, tak ako ani Sýrski a Iránsky Kurdi. Práve naopak Irackí Kurdi sú jedným z mála spojencov Európy a Ameriky v boji proti terorizmu a islamistom z al - Káidy. V roku 2003 pomohli americkým vojskám počas vojny v Perzskom zálive identifikovať a eliminovať infiltrovaných islamistov z Afganistanu. Počas invázie nebol v Irackom Kurdistane zabitý ani jeden vojak spojených vojsk.

Aj keď Kurdi sympatizujú so svojimi susedmi, necítia sa však ako jeden národ, ktorý bude odhodlane brániť svojho brata. Ich vzájomný vzťah sa dá definovať ako priateľský. Bolo to vidieť hlavne keď Turecko napadalo základne tureckého PKK na severe Irackého Kurdistanu. Iracky Kurdistan sa len prizeral a nezasahoval. Svoje vlastné záujmy povýšil nad záujmy susedov.

A čo je najdôležitejšie, Irackí Kurdi sú pravdepodobne potencialne najbohatším kurdskym etnikom, vďaka svojmu obrovskému nerastnému bohatstvu, ktoré sa rozklada na ich uzemii.

KIRKUK – MESTO NA HRANICI Z NÁSILNOU HISTÓRIOU

Ďalším kameňom úrazu je Kirkuk, multietnické mesto s násilnou históriou, na ktoré si robia nárok obidve strany (Centralna vlada v Bagdade tak ako aj Iracky Kurdistan). Kirkuk sa nachádza na takzvanom disputed teritory území, kontrolovanom federálnym Irakom, avšak z ústavy vyplýva že sa musí konať referendum, kde chce Kirkuk patriť. V okolí Kirkuku sa nachádza gigantické ropné pole Baba Gurgur s kapacitou 10 miliárd barelov ropy.

Kirkuk bol pôvodne etnicky Kurdským mestom, avšak súčasná menšina Turkomanov (etnická skupina turecky hovoriacej komunity) tvrdí opak.

Saddam Hussein sa opakovane snažil eliminovať hrozbu Irackých Kurdov. Strategicky významné provincie ako Kirkuk rozdelil, aby tak zmenil etnickú rovnováhu v provincii. V rokoch 1975 boli vydané zákony, ktoré znemožňovali vlastníctvo majetku kurdom v Kirkuku, došlo k násilnej arabizácií a následnému vysťahovaniu Kurdov. Po Saddamových čistkách zostalo mesto Kirkuk ako etnicky uzol zviazaný ostnatým drôtom. Až po páde režimu sa Kurdi mohli začať vracať do Kirkuku, čo však vytvára nové problémy. Kirkuk je preto dodnes nestabilný, o čom svedčia časté bombové útoky.

Irackí Kurdi boli za posledných 100 rokov často prenasledovaní, kvôli svojej túžbe o seba determináciu a snahe o vytvorenie vlastného štátu. Najväčší zločin sa však odohral v 1988 po ukončení vojny s Iranom. Saddam Hussein vtedy poveril svojho generála Majida Aliho - nechvalne známeho pod menom Chemický Ali, systematicky vyvraždiť Kurdov. Mäsové vraždy v roku 1988 si vyžiadali 100 000 civilných životov. Objavenie mäsových hrobov v púšti len dokazuje rozsah týchto zločinov proti ľudskosti. Hrôzostrašné príbehy, týranie, mučenie a použitie chemických zbrani v dedine Halabja budú ako minulosť navždy strašiť Irackých Kurdov.

Od roku 2008, kedy Iracký parlament uznal Anfal Kampan ako akt genocídy voči Kurdom, sa Irackí Kurdi snažia aj o medzinárodné uznanie Anfal Kampane, ako aktu genocídy voči Kurdom.

Vo februári 2013, Britský parlament uznal genocídu proti Kurdom počas režimu Saddma Husseina. Británia je druhy štát po Švédsku, ktorý Anfal uznal v decembri 2012.

Kurdskí predstavitelia tvrdia, že Irackí Kurdi sa dovtedy nebudú cítiť bezpeční , pokým tento problém nedosiahne medzinárodnej pozornosti, aby sa zabezpečilo, že sa toto už nikdy viac nebude opakovať.

IRACKÝ KURDISTAN

Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až ku kolíske civilizácie. V tomto regióne (v juhovýchodnom Turecku) nájdeme najstaršie známe vykopávky pokročilej kultúry a pravdepodobne tiež najstarší chrám, ktorý má neuveriteľných 11 000 rokov a volá sa Gobekli Tepe.

Taktiež hlavné mesto Irackého Kurdistanu, Erbil sa pokladá za najstaršie ešte stále obývané mesto na svete. Jeho história siaha do obdobia 6000 pred Kristom.

Okrem iného sa na území tohto autonómneho regiónu odohrala aj bitka o Gaugamelu, kedy Alexander Veľký porazil v rozhodujúcej bitke početne vojská perzského Kráľa Dariusa III. Počas rozmachu Islamu zas jeden s najväčších vojenských lídrov Islamského sveta Saladin, stvárnený aj vo filme, Kráľovstvo Nebeské, porazil v rozhodujúcom boji Križiacke vojská. Saladin pochádzal z Irackého Kurdistanu. Vojaci, vojna a boj sú aj dodnes súčasťou kultúry tohto národa. V súčasnosti má Kurdský región samostatnú armádu, ktorej členovia sa nazývajú " Pesh Merga" tí ktorí kráčajú vpred smrti. Iba donedávna si Irackí Kurdi medzi sebou porovnávali najnovšie Klašnikovi, teraz ich však rýchlo menia za najnovšie blackberry a iPhony.

Obrázok blogu

Základy štátu a civilných štruktúr sa začali formovať po prvej Golfskej vojne v roku 1990 kedy hrozba vyhladenia Kurdov Saddamovými tankami a následná humanitárna kríza (keďže Kurdi počas vojny povstali proti režimu Husseina a tak znamenali hrozbu) viedli k úspešnému vytvoreniu bezletovej zóny na tomto území spojenými vojskami.

Začiatok tohto de-fakto štátu sa začal omylom, čo sa tiež nazýva zákonom nečakaných konzekvencii. Z humanitárnej misie vedenej Američanmi a po následnom vytvorení bezletovej zóny, vytvorila americká diplomacia štát - Iracky Kurdistan. Lawrence Quill vo svojej knihe Invisible Nation: How the Kurds' Quest for Statehood Is Shaping Iraq and the Middle East, hovorí že roky po vytvorení bezletovej zóny nad Irackým Kurdistanom sa pán Abramowitz, vtedajší Americky ambasador v Ankare priznal, že Američania a Bushova doktrína vytvorila polo - nezávislý Kurdsky región.

Tento nezávislý status sa upevnil počas druhej vojny v zálive v 2003, kedy región slúžil ako logistické centrum pre sily koalície. Dodnes je Iracký Kurdistan jedným z najväčších spojencov Spojených Štátov v regióne spolu s Izraelom. Omylom vytvorený Iracký Kurdistan je pravdepodobne najlepším výsledkom americkej diplomacie a politiky budovania štátov počas vlády Georgea Busha. Bush je pre Kurdov hrdina, spasiteľ a osloboditeľ. Láska k Bushovi je najlepšie ilustrovaná praktikou niektorých rodín, ktoré dajú svojim deťom meno Bush.

Kurdistan zostal počas dvoch golfkých vojen, ktoré zničili južný Irak, relatívne nedotknutý, odhliadnuc od krátkej občianskej vojny medzi Severným Irackým Kurdistanom kontrolovaným KDP (Kurdistan Democratic Party) a ich najväčším rivalom PUK (Patriotic Union of Kurdistan) ľavo orientovanou politickou stranou kontrolujúcou územie južného Irackého Kurdistanu.

EKONOMIKA A HOSPODÁRSTVO

A dnes tento štátik zaznamenáva ekonomický rast ( v roku 2012 o 8 %). Paradoxne je to v období, kedy „západ“ čelí neistote a stagnácii. Iracký Kurdistan sa stáva jednou z najhorúcejších destinácii pre zahraničné spoločnosti, zahraničný kapitál, investície, konzultantov a inžinierov z Turecka a štátov Gulf Cooperation Council (GCC). V posedom čase sa aj Európa začala zaujímať o tento región o čom svedčí otváranie zahraničných konzulátov v jeho hlavnom meste. Medzi týmito krajinami je nielen Veľká Británia, Nemecko a Holandsko ale aj Rumunsko a Bulharsko.

Iracký Kurdistan hraničí s Tureckom, Sýriou, Federálnym Irakom a Iránom. Spolu s Tureckom sú oázou pokoja a stability uprostred územia kde sa vedú civilné vojny, ozývajú sa náboženský fanatici a hrozia sektárske násilnosti – hlavne v multietnickych castiach Iraku. V budúcnosti bude teda táto krajina zohrávať strategickú úlohu nielen pre USA , ako opozícia proti rastúcemu vplyvu Iránu, ale aj ako strategická zásobáreň surovín pre ekonomicky rast Turecka a novej "ottmanskej osi" (krajny pod ekonomickym, kulturnmy a politickym vplyvom Turecka). Kurdistan taktiež ovláda cast strategické zásoby vody pre celý Irak.

Mehmet Sepil, prezident najväčšie nezávislej energetickej spoločnosti operujúcej v Iraku - Genel Energy, patriaca jednemu z najbohatších Turkov, pre turecky denník Hurriet Daily News povedal: „Iracký Kurdistan je šanca pre Turecko, ktorá sa mu nenaskytla od Ottomanskych čias“.

(Len pre informáciu Genel Energy patrí Rothschildovcom a Mehmetovi Eminu Karamehmetovi, presedovi predstavensva Tureckeho Holdingu Çukurova Holding conglomerate a druhému najbohatšiemu Turkovi, zaradenému podľa Forbes Magazinu medzi 401 najbohatších mužov planéty, s odhadovaným majetkom $ 2.9 miliardy).

"Turecko nemá energické zdroje, ale má rýchlo rastúcu ekonomiku a velky deficit energie. Myslím že Turecko si je vedomé potenciálu Kurdistanu. Pamätám si na obdobie kedy sme vôbec neverili , že sa tam nachádzajú ropné ložiská" pokračuje Sepil.

Avšak, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Iracký Kurdistan má aj všetky predpoklady na to, aby sa stal ďalšou krajnou s „ komoditným prekliatím“.

Shwan Taha, riaditeľ spoločnosti Rabee Securities, ktorá je brokerom na Irackej burze cenných papierov varuje: "niekedy robíme vnútropodnikový výskum. Naposledy sme dali dokopy dva snímky ekonomiky v období vysokých cien ropy v roku 1980 a dnes. Porovnali sme HDP krajín bohatých na nerastné suroviny ako napríklad Saudská Arábia a Venezuela v roku 1980 a dnes. Po porovnaní sme zistili že ekonomiky týchto krajín mali vyššie percento globálneho HDP v 1980. Kvôli nerastnému bohatstvu sa im scvrkla ekonomika. Iba 2 krajiny na svete dokázali prelomiť komoditne prekliate a to Nórsko a Chile. Ceny benzínu v Nórsku sú jednými z najvyšších na svete a odkedy Nóri objavili ropu v 70 rokoch dokázali naakumulovať US $ 680 miliárd. Chile spustilo reformu penzineho systému, ktorý by mal byť modelom pre Irak." Taha ďalej vysvetľuje: "Každý sa dnes pýta, čo potrebuje Irak? Ja si myslím, že čo Irak najmenej potrebuje sú peniaze. Čo potrebujeme sú však inteligentné peniaze, takže treba vytvoriť prostredie pre inteligentne peniaze. Podľa niektorých zdrojov, bude Irak potrebovať v tomto desaťročí sumu $ 600 biliónov v investíciách. Nebude však schopný vyprodukovať takéto množstvo prostriedkov, to znamená že musíme prilákať investície, musíme šetriť a škrtať."

Obrázok blogu

AKÉ SÚ REZERVY ROPY A ZEMNÉHO PLYNU?

Na vrchole ekonomickej štruktúry tohto regiónu sa nachádzajú jeho gigantické rezervy ropy a zemného plynu. Odhady sa v súčasnosti pohybujú medzi 100 až 200 biliónov kubických stôp zemného plynu a 45 miliard barelov ropy (OPEC) s ďalšími 25 miliard rezerv (odhad Kurdskej Regionalnej vlády), ktoré sú však zatiaľ nepotvrdené. Pre zaujimavost od Keby sme spočítali potvrdené a nepotvrdené rezervy ropy, Iracký Kurdistan ako nezávislý štát so 70 biliónmi barelmi ropy by sa zaradil na 9 miesto za gigantov akými sú Saudská Arábia s 265.4 biliónmi barelov a Rusko so 74,2 biliónmi barelov.

Tieto obrovské zásoby ropy a zemného plynu prilákali už viac ako 50 ropných spoločností so zahraničia medzi nimi aj Maďarský Mol, Rakúsky OMV a Genel Energy - tureckú ropnú spoločnosť na čele s bývalým riaditeľom BP, Tony Haywardom, ktorá je krytá Nathanielom Philipom Rothschildomom, potomkom slávneho klanu Rothschildovcov, cez spoločnosť Vallares. Jeho honorability Nathaniel Philip Rothschild sedí v správnej rade tejto spoločnosti. Kurdská regionálna vláda taktiež podpísala lukratívne ropné dielčie zmluvy s gigantmi ako sú napriklad Exxson Mobile, Chevron a Francúzsky Totale. Podľa Financial Times, investície do ropného sektora dosiahli 10 miliárd USD. Práve tieto zmluvy, a najmä zmluva s Exxson Mobile, sú kameňom úrazu s federálnou vládou v Bagdade, ktorá sa snaží udržať si kontrolu nad ropným bohatstvom krajiny.

Podľa ústavy krajiny, prijatej 15. októbra 2005, Iracký Kurdistan bude dostávať 17 percent zo zisku z predaja ropy. Avšak nejasnosti taktiež existujú okolo podpisu zmluvy na nové náleziská ropy na území Irackého Kurdistanu a taktiež na export a eventuálnu konštrukciu ropovodu do Turecka ktorá by de-fakto znamenala nezávislosť Irackého Kurdistanu.

KRG priala svoje vlastne ropne a plynove pravo v Auguste 2007 ktore vytvorilo direktivu podla ktorej bude KRG riadit ropne a plynove operacie. Taktiez, toto pravo je v sulade s federalnou ustavou. Avšak federalne ministerstvo ropy verejne nekolkokrat vyhlasila, ze takzvane produkcne-zdielacie zmluvy ktore KRG pospisala s viac ako 38 medzinarodnymi ropnymi spolocnostami su nelegalne.

Moze federalna vláda vyhlasiť zmluvy za nelegálne? Odsek 112 ustavy hovori ze hladanie ropnych lozisk a ich nasledna tazba nie je vyhradnim pravom federalnej vlady, avsak federalna vlada ma pravo riadit tazbu ropy a plynu z exitujucich lozisk. Takze, KRG nemoze jednostranne zabrat riadenie sucastnych lozisk, aj ked federalna vlada moze spolupracovat s regionalnou vladou s spojitosti s tymito existujucimi lozistami.

Taktiez, Iracka ustava hovori o tom ze federalna vlada musi distribuovat primi z tazby ropy a plinu z existujucich lozisk vo ferovom meradle medzi opulaciu vo vsetkych castiach krajny. (17 percen pre iracky Kurdistan). Tato zmiekna taktiez limituje pravomoci federalnej vlady na existujuce roplne polia.

Tieto referencie ako "existujuce polia" a "tazba" ropy viedla vacsinu komentatorov k zaveru ze federalna vlada nema pravo podla ustavy na riadenie neprodukujucich alebo buducich ropnych lozisk, vcetne ropnych lozisk v objavovaciej faze. Avask, ustava dodava, ze regionalna vlada musi vzdy respektovat ustavu a hocijaka strategicka politika musi byt formulovana federalnym irakom spolu s regionmi. Kedze, neexistuje zhoda k strategickej politike medzi KRG a federalnou vladou, regulacia zalezitosti ohladom buducich alebo neprodujujucit ropnych a plynovych lozisk v Kurdistane je primo pod kontrolou KRG.

Ustava dodava ze v pripade konfliktu medzi federalnym a regionalnym pravom, regionalne pravo vyhrava v regione, za podmienky ze nie je v rozpore z ustavou. V case priatia ustavy a jej naslednej vsupu do moci na uzemi kurdistanu neboli ziadne produkujuce ropne polia.

V january 2008, KRG dostala vyrozumenie od profeora Jamesa Crawforda, ktory posoby ako Whewell Professor Mediznarodneho Prava na Kambridzskej Univerzite. Crawford sa vyjadril ze KRG bola uznana ako riadna regionalna vlada podla ustavy, federalna vlada nema vyhradne prava na ropu a zemny plny, podla provizie ustavy, vsetky prava, akty, rozhodnutia sudov a zmluvy priate KRG od roku 1992 ostanu v platnosti pokyal nie su v rozpore z ustavou, KRG ma pravo riadit ropne a plynove loziska ktore sa boli objavene alebo ktore neprodukovali po datume priatia ustavy, a hlavne kedze dohody federalnou vlado na strategickej politike cakaju, autorita KRG na schvalovanie, uzatvorenie a vykonávanie zmlúv rozvoja ropy a zemného plynu je bez výhrad.

Napriek tomuto nazoru, realita si vynucuje aby federalna vlada uznala validnost produkcnych-zdialacich zmluv, kedze spolupraca federalnej vlady je nevyhnutna pre vyvoz, marketing a dalsie spracovatelske aktivity v spojitosti s produkciou ropy v Kurdistane. Od 2007, KRG a federalna vlada diskutuju o uzakoneni federalneho zakona o rope a zemnom plyne, ktory by osetroval, okrem ineho, ramec platieb za ropne exporty KRG a za marketing ropy. Tento zakon by mal tiez legimitizovat zmluvy ktore uz boli podpisane.

K dnesnemu dnu este federalny ropny zakon nebol priaty ani podpisany. Ocakava sa ze tento zakon bude kompromis ktory nastoli novy smer vyvoju Irackeho ropneho priemyslu. Otazkou ostava co sa stane so zmluvami ktore boli pospisane medzi KRG a ropnymi spolocnostami.

Dohoda medzi federalnou vlado a KRG bola, ze v praxi sa uznaju tieto zmluvy s ropnymi spolocnostami, aj ked pozicia federalnej vlady ostava neista, takze vstahy medzi oboma stranami ostavaju napate.

Kompromis ktory bol prijaty 13 septembra 2012 medzi Erbilom a Badgadom bol uvedeny do praxe aby sa zvysil ropny export z Kurdistanu a aby federalna vlada poslala 833 milionov dolarov v preddavkoch KRG ako buduce platby ktore sa pridaju do 2013 rozpoctu.

Po dohovore federalna vlada poslala 541 mililonov dollarova ale druhu platbu platbu uz neurobila. Tieto platnby mali kompenzovat ropne spolocnosty ktore operuju v Kurdistane podla ich dohod z KRG, s klauzolou ze prebytok primov pojde federalnej vlade.

V january 2013, KRG potvridlia ze zacala nezavisle exportovat ropu do Turecka okolo 15 000 barellov ropy denne z Taq Taq ropneho pola. Tato udalost vyhrotila vztahy medzi oboma stranami. Ako odpoved federalna vlada publikovala vyjadrenie na stranke statnej ropnej marketingovej spolocnosti State Oil Marketing Organisation (SOMO) s vyrkokom ze ma legalny monopol na vsetok export ropy z Iraku podla zakunu cislo 101 datovaneho 1976 a zakonu 272 z roku 1987. Taktiez vyrok obsahoval vyzvu ze budu sudit vsetkych ktory pasuju ropu do zahranicia.

ČO ROBÍ KURDSKÝ ROPNÝ SEKTOR LUKRATÍVNYM?

Marin Katusa, Veduca Investicna Strategicka pre firmu Casey Daily Dispatch, so zameranim sa na energeticky sektor tvrdi, ze Čo robí Kurdský ropný sektor lukratívnym pre medzinárodné spoločnosti sú zmluvy. Kde federálny Iraq so sídlom v Baghdade ponúka jedno percento z vyťaženej ropy ako zisk v Irackom Kurdistane tieto zmluvy dosahujú až 20 percent podielu na vyťaženej rope.

V súčasnosti sektor rastie napriek politickým hádkam a občasnému odstaveniu financovania federálnou vládou kvôli nespokojnosti s podpisovaním zmlúv a pre podozrenie že Iracký Kurdistan "pašuje" ropu nákladnými automobilmi do Turecka. Súčasná produkcia Irackeho Kurdistanu ropy dosahuje asi 300 000 barelov za deň a plán je dosiahnuť 1 milión barelov za deň do roku 2015.

Realne je Iracky Kurdistan zavisli na federalnej vlade pre export ropy. Avsak, nie len ze Iracky Kurdistan rozvija svoje aktivity v oblasti spracovania ropy, neoficialne plany existuju na konstrukciu ropovodu z Irackeho Kurdistanu do Turecka, samozrejme s tichou podporou tohto regionalneho hegemona a s odporom federalnej vlady, ktora ma blizsie k Iranu.

Ako bolo povedane, Iracky Kurdistan sa snazi o rozvoj spracovania ropy. Asi 100 000 barelov, tretinu ropnej produkcie Irackého Kurdistanu, zabezpečuje plne integrovaná Kurdská spoločnosť, Kar Group, jedna z najväčších spoločností v Irackom Kurdistane. Kar Group je tiež spracovateľom ropy a prevádzkovateľom najväčšej rafinérie v krajne.

Jej riaditeľ Sheikh Baz Karim komenje na expanziu rafinerie: "minulý rok sme zvýšili kapacitu Kalak rafinerie o 40 000 barelov denne a v súčasnosti dokážeme spracovať 80 000 barelov ropy. Náš plán je spracovať 100 000 barelov ropy v tomto roku a postaviť paroplynovú elektráreň o vykone 1000 megawattov."

(Naši západný susedia - Česi sú v tejto oblasti oveľa aktívnejší ako my. Paroplynová elektráreň je financovaná Českou exportnou bankou a stavia ju česká stavebná firma PSG- International s tureckým partnerom Renaissance Construction).

"Konecnym plánom spoločnosti pre rafinériu je vyprodukovať 175 000 barelov a úplne pokryť lokálny trh pre ropné produkty. " dodava Sheikh Baz Karim.

REALITNÝ SEKTOR A ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE

Medzi najväčších investorov v Irackom Kurdistane patri Turecko, Libanon a Kuwait. Viac ako polovica z týchto investícií išla do realitného sektora.

Erbil a ostatné mestá v Irackom Kurdistane sa podobajú na obrovské konštrukčné staveniska. Nové štvrte, budovy, hotely, obchodné domy a komplexy sa rýchlo rozrastajú.

Väčšina realitných transakcii sa odohráva v hotovosti, Kurdistan nemá kreditný a ani hypotekárny systém. Krajina má však dostatok hotovosti z ropy, ktoré sú väčšinou vyplácané zamestnanom vo verejnej správe. Podľa odhadov asi 80 až 90 % ľudí je zamestnaných vo verejnom sektore. Je to dedičstvo zo socialistickej éry Saddama Hussaina. O výške príjmov jeho obyvateľov hovoria viaceré zdroje, napríklad vraj len taxikári tam zarábajú viac ako 2 000 USD mesačne.

Ahmed Rikany, riaditeľ stavebnej spoločnosti Rikan Group, ktora sa specializuje na stavby a realitny development tvrdí, že Kurdistan potrebuje aspoň 500 000 domov, aby pokryli deficit kvôli neexistujúcim investíciám počas režimu a rýchlemu demografickému rastu.

Krajina však už teraz vykazuje príznaky zleho rozlozenia a koncentracie kapitálu v podobe vysokých cien realít, ktoré sú v niektorých miestach porovnateľné s cenami nehnuteľnosti v Kalifornii. Existujú aj kritici, ktorí varujú pred realitnou bublinou, keďže niektoré nehnuteľnosti dosahujú cenu až 500 000 dolárov.

Na druhej strane, pretože je Iracký Kurdistan bezpečný, láka veľké množstvo emigrantov z Bagdadu a iných častí Iraku, hľadajúcich pokojný život. Preto je veľmi nepravdepodobné, že nehnuteľnosti výrazne stratia na hodnote, avšak na trhu môže nastať mierna korekcia.

Herish Muharama, riaditeľ Kurdistan Investment Board súhlasí s tým, že podpora investícii do sektora nehnuteľnosti sa musí obmedziť. V novo pripravovanej novele investičného zákona sa dá prednosť odvetviam priemyslu, turizmu a poľnohospodárstva, ktoré budú ešte viac zvýhodnené.

OSTATNÉ ZAHRANIČNÉ INVESTÍCIE

Ropný sektor spolu s ostatnými rýchlo sa rozvíjajúcimi sektormi ako sú stavebníctvo, telekomunikácie, infraštruktúra, elektrické siete vďačí za svoj rast aj investičnému zákonu, ktory mnohy označuju za najliberalnejsi investicny zakon na Blízkom Východe, ktorý bol prijatý v roku 2006 a ktorý okrem iného umožňuje 100 % vlastníctvo projektu a podzemku bez lokálneho partnera, repatriáciu ziskov a 10 ročné daňové prázdniny pre projekty ktoré sú klasifikované ako investičné.

Podľa neoficiálnych zdrojov, však investor musí v praxi často intervenovať štátne orgány, ktoré sú väčšinou pod kontrolou jednej alebo druhej dominantnej politickej strany. Občas tiež začiatok podnikania sťažujú byrokratické prieťahy alebo problémy s alokáciou podzemku pre investičný projekt. Niekedy musí zahraničná spoločnosť uzavrieť partnerstvo s diversifikovaným domácim holdingom.

Len pre zaujímavosť citujme Herisha Muharama, riaditeľa Kurdistan Investment Board, ktorá zodpovedá za rozvoj investícii (obdoba nášho SARIA), ktorý povedal : "posledné štatistiky ukazujú, že Iracký Kurdistan dokázal prilákať viac ako 450 projektov a investície v objeme US $ 22 miliárd. Z tohto US $ 12 miliónov bolo už realizovanych a ďalšie sú naplanovane. Z tohto počtu 23 percent sú zahraničné investície a zostatok sú joint ventures medzi lokálnymi a zahraničnými investormi"

DAŇOVÝ SYSTÉM

Iracký Kurdistan má vlastný daňový systém a daňové orgány, ktoré vyberajú dane od spoločností. Daňové zaťaženie je nízke, ale nie všetky spoločnosti platia dane podľa daňového zákona. Daň z príjmu je oveľa nižšia ako v iných krajinách a nižšia ako v centrálnom Iraku. Zdaňovanie je regulované ministerstvom financií a ekonomiky Kurdskej regionálnej vlády.

Najvyššia daň z príjmu právnických osôb v Irackom Kurdistan je 15 percent z ročných prímov, podľa Irackého daňového zákona z roku 1982, ktorý ešte stále platí v Irackom Kurdistane - bol novelizovaný v roku 2007 Kurdským parlamentom.

Sadzba dane pre právnické osoby však nie je pevne udaná. Ministerstvom financií tvrdí, že spoločnosti by mali odovzdať ich účtovné doklady daňovým úradom, ktoré posúdia príjmy, zisk a stratu a odhadnú daňové zaťaženie daného daňového subjektu na individuálnej báze. V praxi je asi 95 % účtovných dokladov, podľa pána Qadira riaditeľa prvého Erbilského daňového úradu, vrátených pre nepresnosti a podcenenie prímov.

POLITICKÉ STRANY

V Irackom Kurdistane súperia spolu dve dominantne politické strany a to KDP (Kurdistan Democratic Party) a PUK (Patriotic Union of Kurdistan).

KDP bola založená Mustafom Barzanim, ktorý desiatky rokov bojoval za slobodu Irackého Kurdistanu pred a počas režimu Saddama Husaina. V súčasnosti je vedená jeho synom a súčasným prezidentom Kurdskej samosprávy, Masoudom Barzanim a jeho synovcom Nechirvanom Barzanim, ktorý je premiérom. KDP má veľký vplyv v Erbile, tradičnom a konzervatívnom hlavnom meste samosprávy. Ľudia blízky Barzanimu často kontrolujú strategické podniky so štátnou účasťou ako napríklad Korek Telecom, ktorý je najmenší z 3 mobilných operátorov v Iraku s 15 % podielom na trhu, kde vláda vlastní 35 % .

PUK je ľavo orientovanou politickou stranou kontrolujúcou územie južného Irackého Kurdistanu. Je to politická strana založená a kontrolovaná súčasným prezidentom federálneho Iraku, Mam Jalalom Talabanim. Najväčší vplyv má v Sulaymanie, ktoré je liberálnejsim hlavným mestom južného Irackého Kurdistanu (s väčšími právami žien).

POLITIKA A PODNIKANIE

Politika a podnikanie v Irackom Kurdistan ide často ruka v ruke. Napriek týmto skutočnostiam, Kurdskí občania cítia dôveru voči KDP, ktorá má legitímnosť vládnutia pre jej zásluhy a boj za nezávislosť Kurdistanu. Politické špičky vo vláde v posledných rokoch pochopili, že zahraniční investori veľmi citlivo vnímajú korupciu a že je pre nich transparentnosť kritickým komponentom v rozhodovacom procese či investovať v danom regióne alebo nie. Preto v roku 2008 zadala vláda poradenskej spoločností PricewaterhouseCoopers LLP úlohu, aby kriticky zhodnotila vládne štruktúry a transparentnosť a porovnala tieto dve veci s medzinárodným štandardom. Z tejto analýzy bola určená stratégia „vybudovať dôveryhodné štruktúry konzistentné s najlepšími medzinárodnými štandardmi“.

BURZA CENNÝCH PAPIEROV

Iracký Kurdistan nemá vlastnú burzu, preto sa obchoduje na Irackej burze cenných papierov.

Mark DeWeaver, pioniersky investor, investujúci na tomto „ďalekom divokom východe“, partner v spoločnosti Quantrarian Capital Management cez ktorú investuje na Irackej burze cenných papierov tvrdí, že je to najjednoduchší spôsob ako investovať v Iraku.

Je to možné prostredníctvom Rabee Securities, ktorú vedie bývalý zamestnanec Mobius Templeton (TEM) Emerging Markets Group a neskôr Sorošov Quantum hedge fund, Shwan Taha. Rabee Securities je najväčší broker v Iraku a zodpovedá za 80% všetkých transakcii zahraničných investorov na ISX. Podľa interview v časopise Bloomberg, Shwan Taha odhaduje, že cez jeho firmu pretieklo od roku 2008, kedy začali priťahovať zahraničné investičné, transakcie za $200 miliónov do ISX.

Mark DeWeaver, ktorý srší nákazlivým optimizmom vysvetľuje svoje stanovisko takto:

„Ako investor na trhu cenných papierov si myslím že pri Iraku nie je o čom pochybovať, pretože tento trh kombinuje niekoľko charakteristík, ktoré vykazovali od 70 rokov najvýkonnejšie rozvojové trhy. Za prvé, Irak ma obrovské, nízko - nákladové a nevyčerpané depozity (rezervy) ropy a zemného plynu, čo sa veľmi podobá na Rusko na začiatku 90 rokov. Za druhé, Irak sa spamätáva z občianskej vojny tak ako Srí Lanka, ktorá zažila neuveriteľný rast medzi rokom 2000 a 2008. Za tretie, Irak podstupuje transformáciu zo socializmu do kapitalizmu, čo samozrejme každý hneď rozpozná ako príbeh ktorý sa odohral v Číne.

Myslím že je nemysliteľné, aby krajina s obrovskými, neporušenými a nízko nákladovými ropnými rezervami, ktorá sa spamätáva z občianskej vojny a je v strede transformácie zo socializmu do kapitalizmu, kde je obrovský dopyt po všetkom, nezažila rýchly ekonomický rast. Samozrejme nikto nepredpokladá že Irak bude produkovať 10 miliónov barelov ropy za deň. Ale aj keď bude vyvážať 4-5, je to zdvojnásobenie kapacity“.

Irak tiež zažíva obrovský investičný boom v rozvoji infraštruktúry spolu s expanziou bankového sektora. Len 20 percent ľudí má účet v banke“.

DeWeaver uzatvára diskusiu: "máme tu kombináciu extrémneho dopytu spojenú s obrovskou kúpyschopnosťou, dôsledkom ropného bohatstva. Nevidím ani jeden dôvoď, ako by ani tí najneschopnejší politici mohli toto pokaziť".

DeWeaverová inestičná stratégia spočíva v diverzifikácií rizika (nákupom čo najväčšieho počtu spoločností na trhu cenných papierov v pripade ze by daka skrachovala). V súčasnosti tvoria 80% trhovej hodnoty Irackej burzy cenných papierov banky. Na burze je upísaných 73 spoločností.

DeWeaver predpokladá že trh vzrastie 5-10 násobne v nasledujúcich 5-10 rokoch.

Avšak toto by sa malo rapídne zmeniť s IPO 3 mobilných operátorov, ktorí podľa podmienok na získanie licencie musia upísať 25% základného imania spoločnosti. Ako prvá spoločnosť ktorá upísala akcie bola Asiacell. Minulý rok upísala akcie v hodnote USD 1.3 miliardy čo bola najväčšia transakcia na strednom východe za posledne 4 roky. Táto udalosť pomohla zdvojnásobiť trhovú kapitalizáciu ISX z $4.66 miliardy na $9 miliárd.

BANKOVÝ SEKTOR JE JEDNÝM Z NAJLUKRATÍVNEJŠÍCH SEKTOROV

Z údajov Národnej banky Slovenska vyplýva, že počas prvých troch mesiacov 2010 mali klienti k dispozícii 1051 pobočiek. To je 4757 ľudí na jednu pobočku. V celom Iraku je v súčasností iba 900 pobočiek na 30 miliónov obyvateľov čo je 33 333 ľudí na jednu pobočku podľa štúdie Irackej investičnej banky, ktorá bola uskutočnená v Novembri 2011.

Nozad Dawood Fattah Al-Jaff, predseda predstavenstva North Bank, najväčšej súkromnej banky v Iraku hovorí "Iracká ekonomika je tak veľká, že je tu priestor pre ďalších 100 bank"

Al-Jaff neskrýva optimizmus keď hovorí že "North Bank rastie o 50-60 percent každý rok. Niektoré roky sme zaznamenali 200 % rast. Neznamená to ale že sme dobrý; znamená to že sme veľmi malý v porovnaní s trhom a môžeme byt veľmi veľký v blízkej budúcnosti"

Čísla North Bank potvrdzujú ziskovosť sektora. V tretom kvartáli 2012, banka zvýšila hodnotu svojich aktív na US $1.1 miliardu.

Podľa informácií z Centrálnej Banky Iraku na trhu v súčasnosti pôsobí 7 štátnych bánk, 23 súkromných bánk, 11 islamských bánk a 11 zahraničných bánk. Asi 87 percent aktív kontrolujú štátne banky a len 13 percent sukromne banky. Keďže asi 80-90 percent ekonomiky tvorí verejný sektor je to asi rozumné.

Bohužiaľ, iba verejné banky môžu poskytovať lukratívne financovanie veľkých štátnych projektov a tak sa rozvoj privátneho bankovníctva oddiaľuje. Tento monopol má najväčšia banka v Iraku, Trade bank of Iraq.

Finančný komentátor a expert na bankovníctvo Shwan Zulal povedal, " bankový sektory v Iraku potrebuje reformy ale neschopnost centralnej banky zaujat poziciu silného regulátora a prijat tvrde regulacne opatrenia odradzaju banky aby vkročili na trh. Verejné banky sú vysoko neefektívne, aj keď majú vysoky trhový podiel vo vkladoch, ich monopol nepomohol to Iraku s jeho rekonštrukciou a rozvojom. Kvôli ich veľkosti a monopolu na štátne zákazky odradzujú tieto banky hospodarsku súťaž v bankovom odvetvii a prispievaju k pomalemu rozvoju."

Neoficiálne zdroje tvrdia že centrálna banka, ktorej guvernér odstúpil minulý rok, je pod priamou kontrolou súčasného premiéra Malikiho.

Kvalitná banková sieť a služby sú dôležitou súčasťou investičného prostredia. Rozvoj bankovníctva je preto jednou z hlavných priorít KRG.

Mark DeWeaver taktiež tvrdí, že najväčším rizikom pri investovaní do bankového sektora sú transakcie medzi spriaznenými osobami, kedy majoritný akcionár použije finančné prostriedky banky na svoje vlastné projekty. Napríklad keď majoritný vlastník banky niekedy použije pôžičku z ich vlastnej banky aby si kúpil bankové akcie. Takže, toto je asi najväčšie riziko Irackého privátneho bankovníctva.

Ďalšou veľmi vyznanou oblasťou je poistenie. V celom Iraku a Kurdistan neexistuje poistenie, ci sa jedna o zivotne poistenia, poistenie auta alebo majetku. Veľmi málo firiem pracuje v tejto doméne, ktora skyta obrovsku investicnu prilezitost.

INTERNET A JEHO BUDÚCNOSŤ

V Iraku sú traja mobilný operátory ktorý majú GSM licencie. Zain Iraq ktorý je vlastneny Kuwajtsk7m Zainom, Katar Telecom ktory ma majoritny podiel v Asiacell a France Telecom ktory ovlada Korek Telecom. Penetrácia mobilných služieb sa pohybuje na úrovni 80%, ktorá je hlboko pod priemerom ostatných arabských krajín kde dosahuje 100% (pre porovnanie Saudská Arábia dosahuje 110%)

Väčšina expertov sa zhoduje na sektor raste rýchlostou 11.6 percenta ročne.

Internet je tiež jednou z oblasti ktoré rastu dvojcifernym tempom. Miera rozsirenosti internetu v Iraku sa pohybuje na urovni iba 1% a uzemi Irackeho Kurdistanu sa tato miera pohybuje na urovni 8-10%. Junad Kawa, riaditeľ Newroz Telecom, najvacieho poskytovatela internetoveho pripojenia v Irackom Kurdistan hovori "dosiahli sme hranicu 10% penetracie internetu a nas ciel je dostiahnut 35% a pravdepodobne 50% na konci roku 2015."

V súčasností Ministerstvo dopravy a komunikácií v Kurdistan registruje 21 spoločností ktoré ponúkajú internetove pripojenie.

Podľa riaditeľky Korek Telecomu, Ghady Gebary, -ICT je dôležitý komponent infraštruktúry. Je tak dôležitý ako cesty, voda a elektrika. Pre každý 10% penetracie mobilnych sluzieb, zvysite HDP o 1%. Potenciál pre internet je ešte vyšší. Za každých novych 10 000 spojení, vytvoríte 80 zamestnaní. Tento efekt nastane ihneď. Stimuluje to start-upy. Tieto start-upy sa neskôr stanú ziskové SME ktoré budú prispievať do HDP, ako v rozvinutých krajinách"

DOSIAHNUTIE SEBESTAČNOSTI V POĽNOHOSPODÁRSTVE

Podľa Tureckých predstaviteľov, dovoz Irackého Kurdistanu bol asi 7 miliárd USD a prevažná väčšina z neho boli potraviny. Irán tiež exportuje veľké množstvo živých zvierat do Kurdistanu.

Pretože poľnohospodárstvo začína od samého dna, niektorí experti tvrdia, že tento sektor porastie velmi rychlo v nasedujucych rokoch. Tiež Shwan Taha, riaditeľ Rabee Serucities hovorí : "máme dobré poľnohospodárstvo, ktoré môžeme rozvinúť. Mali sme 30-35 rokov bez rozvoja. Začíname od nuly.“

V jednom rozhovore Nechirvan Barzani, predseda vlady KRG označil ako hlavnú prioritu vlády, dosiahnúť sebestačnosť v poľnohospodárstve. Podľa Ministra poľnohospodárstva, vlastná produkcia ovsa, kukurice, slnečnice, mäsa, mlieka, paradajok, jabĺk a ďalších produktov bola v roku 2011 pod úrovňou 50% spotreby.

V súčasnosti však už veľa podnikateľov pracuje na rôznych projektoch v oblasti poľnohospodárstva.

A ČO POVEDAŤ NA ZÁVER ?

Nakoniec už asi len výstižné slová Shwan Taha, ktorý je neustále v styku s investormi a ktorý nám na záver jedneho rozhovoru povedal :"Veľa investorov, ktorí sem prídu sa ma pýtajú do čoho mám investovať? A ja im hovorím. Na túto otázku existuje veľmi dlhá odpoveď, pretože tu sa dá doslovne investovať do všetkého. Lepšia otázka by bola, do čoho by som nemal investovať?"

---------------

Peter Matay pracuje ako asistent auditora pre firmu FTM Audit a taktiez ako editor a korespondent internetoveho magazinu Marcopolis.net, ktory sa specalizuje na rozvojove krajny. Vacsina citaci rozhovorov v tomto clanku sa da najist na www.marcopolis.net/kurdistan-report.htm a bola autorom uskutocnena v obdobi medzi decembrom 2012 a januarom 2013. Autor sa stretol s vacsinou citovanych osobnosti.

Peter Matay

Peter Matay

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Expert na audit. Zaujímam sa o rozvojové trhy, hraničné trhy, investície a nehnuteľnosti. Momentálne pracujem vo firme FTM Audit (ftmaudit.sk) na pozícii asistenta audítora. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu